Oznamy

Všetky podrobnosti o prevádzkovaní kamerového systému v domoch

Všetky podrobnosti o prevádzkovaní kamerového systému v domoch

12. 07. 2022 - JUDr. Mgr. Marek Perdík, predseda ZLSBD


V priamej nadväznosti na úpravu ochrany osobných údajov a so zreteľom na článok 70 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR) sa začali objavovať určité hlbšie otázky, ktoré všeobecné nariadenie neupravovalo a prišli ako reflexia  praktického života. Jedným okruhom sú aj kamerové systémy a ich používanie. Vzhľadom k tomu, že pri ich používaní ide o spracúvanie osobitných kategórií, vyžaduje sa bližšia špecifikácia pravidiel. Usmernenie upravuje spracúvanie osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení všeobecne, ako napr. v obchodoch, prevádzkach a pod., no my sa v tomto príspevku zameriame na rovinu bytových domov. Osobitnými kategóriami sa v zmysle § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov  rozumejú „údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby“. Vo všeobecnosti je spracúvanie týchto osobných údajov zakázané a výnimka musí byť založená na určitom zákonnom základe. Na úvod treba tiež poznamenať, že na odôvodnenie spracúvania osobitných kategórií údajov prostredníctvom monitorovania kamerou nebude pravdepodobne možné použiť každú výnimku podľa GDPR. Vlastníci spracúvajúci údaje v súvislosti s monitorovaním kamerou sa nemôžu opierať napr. o to, že dotknutá osoba predpokladá zverejnenie záznamu. Samotný vstup do záberu kamery neznamená, že dotknutá osoba plánuje zverejniť osobitné kategórie údajov, ktoré sa jej týkajú.


Niekoľko informácií k inštalácii kamerového systému

V prípade ak sa vlastníci rozhodnú inštalovať a prevádzkovať kamerový systém za účelom ochrany majetku, života a zdravia, je potrebné postupovať podľa § 14b ods. 1 písm. n) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „BytZ“), v zmysle ktorého „vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu“. Vzhľadom na spracúvanie osobitných kategórií je potrebné vypracovať príslušnú dokumentáciu v podobe Posúdenia vplyvu. Ide o rozsiahly materiál obsahujúci podrobné údaje o charaktere bytového domu, o softwarovom vybavení technických zariadení, zabezpečení spoločných častí proti úniku dát, preventívnych opatreniach, účeloch spracúvania osobných údajov a pod.

Jedným z dôvodov prijatia usmernenia je aj intenzívne používanie kamerových zariadení ovplyvňuje správanie občanov. Keďže sa tieto nástroje používajú v mnohých oblastiach života a vo veľkej miere, zvyšuje sa tlak na jednotlivcov, aby sa usilovali zabrániť odhaleniu niečoho, čo sa môže vnímať ako anomália. Aj keď jednotlivci nemusia mať výhrady voči monitorovaniu kamerou zriadenou napríklad na určitý bezpečnostný účel, treba prijať záruky, aby sa predišlo akémukoľvek zneužitiu na úplne odlišné a – pre dotknutú osobu – neočakávané účely (napr. marketingový účel, monitorovanie výkonnosti zamestnancov atď.). Okrem otázok spojených s ochranou súkromia, existujú aj riziká súvisiace s možným nesprávnym fungovaním týchto zariadení a neobjektívnosťou, ku ktorej môžu viesť. Monitorovaním sa vždy sleduje nejaký účel, no monitorovanie kamerou nie je štandardne nevyhnutnosťou, ak existujú iné prostriedky na dosiahnutie požadovaného účelu. Napr. ak sa zriadi susedská hliadka, ako napr. pri niektorých bytových domoch vo Hviezdoslavove, tak z určitého uhla pohľadu je zbytočné obstarávanie kamerového zariadenia. Netvrdím, že je to správny prístup, ale vychádza to z princípov, na ktorých je ochrana osobných údajov v EU postavená. Za účelom zamedzovania majetkovým trestným činom je možné tiež namiesto inštalácie systému na monitorovanie kamerou prijať náhradné bezpečnostné opatrenia, ako je oplotenie majetku, využívanie vrátnikov, zabezpečenie lepšieho osvetlenia, inštalácia bezpečnostných zámkov, bezpečnostných okien a dverí alebo nanesenie náterov či fólií na múry na ochranu proti grafitom. Takéto opatrenia môžu byť rovnako účinné proti vlámaniam, krádežiam a vandalizmu ako systém na monitorovanie kamerou. Vlastníci musia v jednotlivých prípadoch posúdiť, či môžu byť takéto opatrenia vhodným riešením.

Jednou zo situácií, ktoré usmernenie rieši, je „používanie“ falošných kamier. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa neuplatňuje na falošné kamery (t. j. akákoľvek kamera, ktorá nefunguje ako kamera, a preto nespracúva osobné údaje). Rovnako sa neuplatňuje úprava GDPR v prípade, ak je kamera súčasťou vybavenia výhradne len bytu alebo nebytového priestoru, teda slúži výhradne na súkromné účely osôb žijúcich v domácnostiach, pokiaľ sa kamerami samozrejme nemoniturujú externé verejné priestory. Platí to aj v prípade návštevy suseda u suseda, kedy osoba musí byť upozornená, že je priestor monitorovaný a ak by napr. došlo k zverejneniu záznamu na internete bez súhlasu návštevy, tak ide o porušenie ochrany osobných údajov. Toto nespadá pod výnimku pre domáce činnosti. Účely monitorovania treba písomne zdokumentovať a musia byť uvedené pre každú používanú monitorovaciu kameru napr. tak, že sa priestor označí nálepkou s uvedením daného účelu. Slúži to na informovanie dotknutých osôb. Monitorovanie kamerou označené iba akoúčel „bezpečnosti“ alebo „vlastnej bezpečnosti“ nie je dostatočne konkrétny. Označenia priestoru informujúce dotknutú osobu o monitorovaní kamerou nemajú pri určovaní toho, čo dotknutá osoba môže objektívne očakávať význam. To znamená, že napr. vlastníci sa nemôžu spoliehať na to, že tretie osoby, ktoré vchádzajú do bytového domu majú objektívne očakávať, že budú monitorovaní, len preto, že pri vchode je označenie informujúce tieto osoby o monitorovaní.
Monitorovanie kamerou je v súlade s právom, ak je nevyhnutné na účel oprávneného záujmu, ktorý sledujú vlastníci v bytovom dome, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby. Oprávnené záujmy sledované vlastníkmi môžu byť najmä právne, hospodárske alebo nemajetkové. Musia však vziať do úvahy, že ak dotknutá osoba namieta voči monitorovaniu, môžu pristúpiť k monitorovaniu tejto dotknutej osoby kamerovým systémom iba vtedy, keď ide o závažný oprávnený záujem, ktorý prevažuje nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo ide o dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov. V prípade skutočnej a nebezpečnej situácie môže účel ochrany majetku proti vlámaniu, krádeži alebo vandalizmu predstavovať oprávnený záujem pre monitorovanie kamerou.
Je potrebné rozlišovať prevádzkovanie kamerového systému vlastníkmi v bytovom dome a vlastníkom nebytového priestoru (predajne), ktorý chce otvoriť novú prevádzku a nainštalovať systém na monitorovanie kamerou na účely predchádzania vandalizmu. Prostredníctvom štatistiky môže preukázať, že v blízkom okolí je vysoký predpoklad vandalizmu. Skúsenosti susedných prevádzok sú takisto užitočné. Nevyžaduje sa, aby dotknutý prevádzkovať preukázal vzniknutú škodu. Pokiaľ škody v susedstve naznačujú nebezpečenstvo a pod., môže to preukazovať oprávnený záujem. Predloženie národných alebo všeobecných štatistík trestných činov, bez analýzy dotknutej oblasti alebo nebezpečenstiev pre túto konkrétnu predajňu, však nie je dostatočné. Rovnako to platí aj o inštalácií kamerových zariadení pre vlastníkov v bytovom dome.

Právo na prístup

Vzhľadom na charakter spracúvania údajov pri používaní monitorovania kamerou je potrebné objasniť niektoré práva dotknutých osôb podľa GDPR. Napr. právo na prístup znamená, že Dotknutá osoba má právo získať potvrdenie od vlastníkov (prevádzkovateľa kamerového systému) o tom, či sa jej osobné údaje spracúvajú alebo nie. V prípade monitorovania kamerovým systémom to znamená, že ak sa žiadne údaje nijakým spôsobom neukladajú ani neprenášajú po uplynutí momentu monitorovania v reálnom čase (napr. online prenos na iné miesto), mohli by ‚poskytnúť len informáciu, že sa žiadne osobné údaje už nespracúvajú. Ak sa však v čase žiadosti údaje stále spracúvajú (napr. ak sa údaje ukladajú alebo akýmkoľvek spôsobom priebežne spracúvajú), dotknutá osoba by mala získať prístup a informácie.

Právo na vymazanie (zabudnutie)


Ak vlastníci pokračujú v spracúvaní osobných údajov nad rámec monitorovania v reálnom čase (napr. v prípade uchovávania), dotknutá osoba môže požiadať o vymazanie osobných údajov. Pojem „nad rámec“ je potrebné vykladať extenzívne, napr. ak spracúvanie údajov už nie je potrebné alebo sa údaje získali nezákonne. Ak by došlo len k rozmazaniu osobných údajov dotknutej osoby, považuje sa osobný údaj za vymazaný.

Právo namietať

Dotknutá osoba má právo z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie – kedykoľvek – namietať voči spracúvaniu. Vlastníci následne musia preukázať závažné oprávnené dôvody, ktoré prevažujú nad právami a záujmami dotknutej osoby. Ak ich nepreukážu, spracúvanie údajov jednotlivca, ktorý vzniesol námietky, sa musí zastaviť. Vlastníci (v tomto prípade zrejme zastúpení spoločenstvom vlastníkov alebo správcom) sú povinní odpovedať na žiadosť dotknutej osoby bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca. Pri využívaní monitorovania kamerou na účely priameho marketingu má dotknutá osoba právo namietať proti spracúvaniu na základe vlastného uváženia, pretože právo namietať je v tomto kontexte absolútne. Cieľom usmernenia však nie je určiť, čo sa považuje za závažný oprávnený záujem. Ten je potrebné vykladať a definovať vždy v závislosti od individuálnych okolností od prípadu k prípadu.
Ak budú mať vlastníci problémy s narušením bezpečnosti vo vchode alebo pri vchode a na základe oprávneného záujmu využívajú monitorovanie kamerou s cieľom zaznamenať osoby, ktoré do nej vstupujú nezákonne a návštevník proti spracúvaniu svojich údajov prostredníctvom monitorovania kamerovým systémom podal námietku z dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie, môžu takúto žiadosť odmietnuť s vysvetlením, že uložené záznamy sú potrebné z dôvodu prebiehajúceho interného vyšetrovania, a teda majú závažné oprávnené dôvody na pokračovaní v spracúvaní osobných údajov.

Označenie monitorovaného priestoru


Priestor, ktorý je monitorovaný, je potrebné patrične označiť. V európskych právnych predpisoch o ochrane údajov sa totiž už dávno uplatňuje podmienka, že by si dotknuté osoby mali byť vedomé funkčného monitorovania kamerou.  Označovanie však spočíva na dvoch tzv. vrstvách, aby sa úplne splnila transparentnosť a informačná povinnosť. Najdôležitejšie informácie by mali byť zobrazené na samotnom varovnom označení (prvá vrstva), zatiaľ čo ďalšie povinné údaje sa môžu poskytnúť inými prostriedkami (druhá vrstva).

Informácie prvej vrstvy (varovné označenie)

Prvá vrstva predstavuje primárny spôsob, akým sa vlastníci prvýkrát spoja s dotknutou osobou. V tejto fáze môžu použiť varovné označenie, na ktorom budú zobrazené príslušné informácie. Zobrazené informácie možno uvádzať v kombinácii s ikonou, s cieľom poskytnúť dobre viditeľným, zrozumiteľným a ľahko čitateľným spôsobom zmysluplný prehľad zamýšľaného spracúvania Formát informácií by sa mal prispôsobiť konkrétnym miestam.
Informácie by mali byť umiestnené na takom mieste, aby dotknutá osoba mohla ľahko rozpoznať čo všetko je monitorované ešte pred vstupom do bytového domu (približne na úroveň očí). Pokiaľ neexistujú pochybnosti o tom, ktoré oblasti sú predmetom monitorovania, a jednoznačne sa objasní kontext monitorovania, nie je potrebné odhaľovať polohu kamery. Dotknutá osoba musí byť schopná odhadnúť, ktorá oblasť je zachytená kamerou, aby sa mohla monitorovaniu vyhnúť alebo v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie.
Informáciami prvej vrstvy (varovného označenia) by sa mali vo všeobecnosti oznamovať najdôležitejšie informácie, napr. podrobné informácie o účeloch spracúvania, totožnosti prevádzkovateľa (vlastníci bytového domu) a existencii práv dotknutej osoby, spolu s informáciami o najväčších dopadoch spracúvania. Tie môžu zahŕňať napríklad oprávnené záujmy vlastníkov a kontaktné údaje zodpovednej osoby (ak je to relevantné). Musia obsahovať aj odkaz na podrobnejšie informácie druhej vrstvy a kde a ako ich nájsť.
Okrem toho by označenie malo obsahovať aj všetky informácie, ktoré by mohli dotknutú osobu zaskočiť. Mohlo by ísť napríklad o živé prenosy tretím stranám, najmä ak sa nachádzajú mimo EÚ a lehotu uchovávania. Ak takéto informácie nie sú uvedené, dotknutá osoba by mala mať možnosť veriť, že sa monitoruje iba naživo (bez zaznamenávania údajov alebo prenosu tretím stranám, čo je pri bytových domoch zrejme neakceptovateľné).

Informácie druhej vrstvy

Aj informácie druhej vrstvy sa musia dotknutej osobe sprístupniť na ľahko prístupnom mieste, napríklad v podobe úplného informačného listu, ktorý je k dispozícii na centrálnom mieste (napr. informačný pult, recepcia alebo spoločná chodba), alebo by mali byť zobrazené na jednoducho prístupnom plagáte. Ako už bolo uvedené, varovné označenie s informáciami prvej vrstvy musí obsahovať jasný odkaz na informácie druhej vrstvy. Okrem toho by bolo najlepšie, keby informácie prvej vrstvy obsahovali odkaz na digitálny zdroj (napr. QR kód alebo adresa webového sídla) informácií druhej vrstvy. Informácie by však mali byť ľahko dostupné aj v nedigitálnej podobe. Prístup k informáciám druhej vrstvy by mal byť možný aj bez vstupu do monitorovanej oblasti, najmä ak sú informácie poskytované digitálne (to sa dá dosiahnuť napríklad hypertextovým odkazom). Ďalším vhodným prostriedkom by mohlo byť telefónne číslo, na ktoré sa dá zavolať. Nech už sa informácie poskytujú akokoľvek, musia obsahovať všetko, čo je podľa článku 13 všeobecného nariadenia o ochrane údajov povinné.

Lehoty uchovávania a povinnosť vymazania

Osobné údaje sa nesmú uchovávať dlhšie, než je potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú. Či je alebo nie je nevyhnutné ukladať osobné údaje by sa malo riadiť obmedzeným časovým horizontom. Vo všeobecnosti, oprávnenými účelmi pre monitorovanie kamerou sú často ochrana majetku alebo uchovávanie dôkazov. Vzniknuté škody sa zvyčajne dajú preukázať do jedného alebo dvoch dní. Na uľahčenie preukázania súladu s rámcom ochrany údajov, je v záujme prevádzkovateľa vykonať organizačné opatrenia vopred (napr. v prípade potreby vymenuje zástupcu pre preverovanie a zabezpečovanie videomateriálu). Osobné údaje by sa mali vo väčšine prípadov (napr. na účel odhalenia vandalizmu) vymazať, v ideálnom prípade automaticky po niekoľkých dňoch. Čím je stanovená lehota uchovávania dlhšia (najmä ak presahuje 72 hodín), tým viac zdôvodnení oprávnenosti účelu a nutnosti uchovávania treba poskytnúť. Ak vlastníci nepoužívajú monitorovanie kamerou iba na monitorovanie svojich priestorov, ale má v úmysle údaje aj uchovávať, musia zabezpečiť, aby bolo uchovávanie skutočne potrebné na naplnenie daného účelu. Ak je to tak, lehota uchovávania musí byť jasne vymedzená a individuálne stanovená pre každý účel samostatne. Za vymedzenie lehoty uchovávania v súlade so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti a za preukázanie súladu s ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov zodpovedajú vlastníci sami.

Technické a organizačné opatrenia

Spracúvanie osobných údajov počas monitorovania kamerou musí byť nielen právom dovolené, ale prevádzkovatelia aj sprostredkovatelia (vlastníci) ho musia primerane zabezpečiť. Vykonané organizačné a technické opatrenia musia byť primerané rizikám pre práva a slobody fyzických osôb, ktoré sú dôsledkom náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia údajov získaných prostredníctvom monitorovania kamerou alebo prístupu k nim. Vlastníci (prípadne spoločenstvo vlastníkov alebo správca v ich mene) musia prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov už v čase plánovania monitorovania kamerou, teda predtým, ako začnú získavať a spracúvať videozáznam. V týchto zásadách sa zdôrazňuje nevyhnutnosť zabudovaných technológií zvyšujúcich ochrany súkromia, štandardné nastavenia na minimalizáciu spracúvania údajov a zabezpečenia potrebných nástrojov na umožnenie čo najvyššej ochrany osobných údajov.
Okrem potreby vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov by vlastníci pri vytváraní vlastných postupov týkajúcich sa monitorovania kamerou mali tiež určiť aj na:
  • kto je zodpovedný za riadenie a fungovanie systému na monitorovanie kamerou, účel a rozsah projektu monitorovania kamerou,
  • vhodné a zakázané používanie (kde a kedy je monitorovanie kamerou povolené resp. zakázané, napr. používanie skrytých kamier a nahrávanie nielen obrazu, ale aj zvuku),
  • opatrenia týkajúce sa transparentnosti a informačnej povinnosti
  • ako sa obraz nahráva a počas akého časového obdobia vrátane archívneho uchovávania videozáznamov v súvislosti s bezpečnostnými incidentmi,
  • kto musí absolvovať príslušnú odbornú prípravu a kedy, kto má prístup k videozáznamom a na aké účely,
  • operačné postupy (napr. kto a odkiaľ sleduje monitorovanie kamerou, čo robiť v prípade incidentu porušenia ochrany údajov),
  • aké postupy musia externé strany dodržať, ak chcú podať žiadosť o poskytnutie videozáznamov, ako aj postupy na zamietnutie a prijatie takýchto žiadostí,
  • postupy týkajúce sa obstarávania, inštalácie a údržby zariadenia na monitorovanie kamerovým systémom,
  • riadenie incidentov a obnova procesov.
Okrem týchto organizačných opatrení je nevyhnutné prijať aj technické opatrenia z dôvodu zachovania bezpečnosti systému, ktorá sa chápe ako fyzická bezpečnosť všetkých zložiek systému a integritu systému, t. j. ochrana a odolnosť proti úmyselnému a neúmyselnému zasahovaniu do bežnej prevádzky a kontrola prístupu. Bezpečnosť údajov znamená dôvernosť (údaje dostupné len pre osoby, ktorým bol udelený prístup), integritu (predchádzanie strate údajov alebo manipulácie s nimi) a dostupnosť (v prípade potreby je prístup k údajom možný).

Fyzická bezpečnosť je nevyhnutnou súčasťou ochrany údajov a prvou obrannou líniou, pretože chráni zariadenie na monitorovanie kamerovým systémom pred krádežou, vandalizmom, prírodnou katastrofou, katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a náhodným poškodením (napr. pred elektrickým prepätím, extrémnymi teplotami a rozliatou kávou). V prípade analógových zariadení má fyzická bezpečnosť pri ich ochrane hlavnú úlohu.
Kontrolou prístupu sa zabezpečuje, že k systému a údajom majú prístup len oprávnené osoby, pričom iným osobám sa v tom zabraňuje. Opatrenia na podporu kontroly fyzického prístupu zahŕňajú:
  • zabezpečenie, aby všetky priestory, ktoré sú monitorované kamerovým systémom, a v ktorých uchovávajú videozáznamy, boli zabezpečené pred nekontrolovaným prístupom tretích strán,
  • umiestnenie monitorov takým spôsobom (najmä ak sú v otvorených priestoroch spoločných častí a zariadení), aby ich videli len poverení operátori,
  • vymedzenie a presadzovanie postupov na udeľovanie, zmenu a odvolanie fyzického alebo logického prístupu,
  • zavedenie metód a prostriedkov na autentifikáciu používateľov a ich overovanie napr. prostredníctvom stanovenia dĺžky hesla a frekvencie jeho zmeny,
  • zaznamenávanie a pravidelné preskúmanie operácií vykonaných používateľmi (v súvislosti so zariadením aj s údajmi),
  • priebežné vykonávanie monitorovania a zisťovanie porúch prístupu a čo najskoršie riešenie identifikovaných slabých miest.

 

<< Späť na predošlú stránku

Aktuálne spravujeme
136
Bytových domov
4280
Bytov
154
Nehnuteľností